pondelok 30. mája 2016

Macko z papier maché a príbeh o Smrdliakovi :)

Dnes Vám predstavím nového člena našej domácnosti. Je ním malý medvedík, ktorého som si sama vyrobila :). Dôvodov na jeho výrobu som mala viacero. V prvom rade, po starom plyšovom medveďovi (takom, ktorý je ešte vypchatý slamou) už dlho túžim. Avšak všetky tie, ktoré sa som videla a mala prípadne možnosť si kúpiť, sa mi buď nepáčili, alebo boli vo veľmi zlom stave, alebo sa ich cena vyšplhala do astronomickej výšky. A keď som minule hľadala inšpiráciu pri tvorení bábik, tak som objavila možnosti a čaro papier maché - a mala som neskutočnú potrebu, vyskúšať tvorenie z tohto materiálu. A tak ma napadlo, že si proste medvedíka vyrobím :).

Ako základ mi poslúžil papier (použila som reklamné letáky), ktoré som skrčila a vytvarovala do potrebných tvarov - predstavujúcich časti tela: nohy, paže, trup a hlavu. Potom som takto vytvarovaný papier omotala nitkou, aby mi papier držal pohromade, následne som ho obalila v alobale a ešte prelepila papierovou lepiacou páskou. Potom som tieto časti oblepila papierovou servítkou namočenou v lepidle na tapety. Po zaschnutí som časti tela k sebe prilepila a nanášala papier maché - ktoré som si vyrobila nasledovne: natrhala som si papierové podložky ktoré slúžia na skladovanie vajíčok, zaliala ich horúcou vodou a po vychladnutí som zmes vymixovala v mixéri. Následne som zo zmesi vytlačila prebytočnú vodu a primiešala lepidlo na tapety, lepidlo na papier a pridala som aj trochu múky /bielu sme doma nemali :DD/. Po nanesení papier maché na telo medveďa som túto hmotu ešte detailnejšie vytvarovala a po čiastočnom zaschnutí som do telíčka povtláčala nitky tak, aby to vyzeralo, že bol medveď zošívaný z látky. Ako očká  poslúžili dve čierne korálky :).  Keď mi fešák úplne vyschol - sušila som ho skoro tri dni - tak prišlo na farbenie - nanášala a vrstvila som farby, ktorých odtiene som rôzne miešala.Mackovi som ešte vyrobila drevenú kocku a na krk mu uviazala saténovú mašľu :).

S výsledkom som spokojná - posúďte sami :)



No a keďže v názve dnešného príspevku je tiež prisľúbený príbeh, tak tu je :)

Keď som telefonovala s mojou maminou, tak som sa jej pochválila s novým projektom - túžbe po medveďovi a následne jeho výrobe :). Mamina si ma vypočula a potom mi vyrozprávala príbeh, ktorý zažila ako malé dieťa. Z tohto príbehu je jasné, že v našej rodine panuje skutočne silná túžba po tomto druhu hračky:))).

Keď mala moja mamina asi štyri roky, ju a jej staršiu sestru poslali rodičia pásť kravy na lúku. Už sa vracali z pastvy, kravy hnali po poľnej ceste, keď tu zrazu moja mamina zazrela čosi v jarku. Nevedela čo to je - bola však zvedavá a tak odbehla od sestry - zistiť, čo sa to v tom jarku ukrýva. Skoro onemela od úžasu! Na dne toho hlbokého jarku bol zahodený plyšový medveď! Naozajstný a skutočný plyšový medveď! Mamina úplne prestala vnímať ako jej sestra na ňu volá, do jarku vliezla a tlačila toho medveďa von. Musela sa poriadne zaprieť, pretože medveď bol skoro taký veľký ako ona sama! Bol to krásavec! Bol béžovej farby a telo mal pokryté jemnou zvlnenou srsťou (mamina povedala, že si doteraz vie presne vybaviť ako tie medvedie chlpy vyzerali :D). Zapierajúc a fučiac sa jej konečne podarilo medveďa z jarku vyprostiť :D. Postavila ho na cestu a mala neskutočnú radosť! Medveď bol skutočne krásny! O takom niečom sa jej mohlo doteraz iba snívať! :) Medveď mal však jednu jedinú vadu krásy: chudákovi - chýbala mu hlava! :)))))))))))))) Ani toto však moju maminu neodradilo a keď k nej prišla už nahnevaná sestra - pretože mamina úplne prestala vnímať okolie a tá zbadala, čo to tá moja mamina pracne loví z toho jarku - tak len obrátila očami a prikázala mamine to plyšové monštrum s amputovanou hlavou hodiť naspäť. No mamina ani počuť! :) A tak keď nepomáhal hnev a príkazy, začala jej sestra vysvetľovať, že to určite do toho jarku odhodili nejakí cigáni, že to domov nesmie zobrať. Keď nepomohlo ani to, označila telo vytiahnuté z jarku ako "Smrdliak" a povedala, že odchádza a že maminu nechá na tej ceste aj spolu so Smradliakom samú :). Nepomohlo však ani vydieranie a tak sa domov vracali sestra zaháňajúca kravy a moja mamina pár metrov za ňou, ťahajúc po poľnej ceste svojho milovaného Smrdliaka :).

Keď konečne prišli domov, sestra povedala mamine, že musia Smrdliaka /od vtedy mu už doma nikto inak ani nepovedal/ schovať na povalu, že treba najprv rodičom o ňom povedať, nemôžu ho hneď doniesť domov. A tak šiel Smrdliak na povalu, kde ho mamina chodila v priebehu dňa ešte párkrát skontrolovať :D.

Večer si šli ľahnúť a ráno, keď sa mamina zobudila, čakal ju ten najkrajší deň :). Otvorila oči a v rohu miestnosti sedel Smrdliak a tam, kde mu predtým čosi chýbalo sa vynímala krásna veľká hlava ušitá zo starej utierky, napchatá slamou. Sestra Smrdliakovi v noci, keď mamina spala hlavu ušila, vyplnila slamou a nakreslila mu oči, nos a ústa :).

Keď mi mamina rozprávala tento príbeh, tak sme sa tak smiali, až nám slzy tiekli :). Takže, je zrejmé, že v našej rodine sa vždy po plyšovom medveďovi veľmi túžilo. A o tom, že sa nám naše sny aj splnili, svedčí tento príspevok :DDDD

Prajem všetkým krásny deň


Lucia





















... moja milovaná maminka: 



a postup: 


















7 komentárov:

  1. Skoro sa mi dych zatajil, keď som čítala príspevok a príbeh mamičky o plyšovom mackovi. Lucka, že si kreatívna duša s veľkou fantáziou, som vedela, lebo vždy ma prekvapíš niečim, čo je pre mňa nové. Ako bravúrne si zvládla tohto macka, je neuveriteľné !!! A ešte aj ten fotopostup je úplne super. Ten macko je nádherný, veľmi sa Ti poradil, si jedna veľkáááá šikulka. Veľká pusa letíííí, Marta

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Martulík, usmievam sa veľmi veľmi veľmi :) Ďakujem za Tvoje krásne pozastavenie u mňa na blogu, si tu a budeš tu vždy vždy vždy srdečne a s láskou vítaná! :) Máme rady podobné veci, ctíme a obdivujeme rodinu, tradície, vecičky čo majú ducha... Máme toho veľa spoločného a ja, hoci som iba dnes mohla vidieť Tvoju fotku (aj to keď si bola maličká a písala som ti, že mi veľmi pripomínaš maminku), Ťa mám radšej a radšej :). Ďakujem Martulka za pochvalu a príval krásnych slov. Nesmierne si to vážim :) Vždy mi spravíš krásny deň.
      Pusa letííí späť :)))
      Krásny dník prajem
      Lucia

      Odstrániť
  2. Lucííí, to je prostě dokonalý skvost. Já k tobě vážně půjdu do učení. A už vím, co budu zkoušet, až budu mít čas. :D Zlatíčko, máš neuvěřitelnou fantazii a strašně moc šikovný tlapičky. A maminčin příběh je taky skvělý. Vyprávění rodičů a prarodičů, jsou poklady, které jsou potřeba zachovat. A tím, že jsi maminčinu vzpomínku tak krásně sepsala, jsi jí vdechla nesmrtelnost. :*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Moja milá Hančí EM :))) Ďakujem za krásny komentár :) Veď vieš, ty moja krvná skupino, že si u nás vždy srdečne vítaná :) To by bola iná párty - u nás doma, keby si ty na učenie prišla :)))) Lepšie ako na stredoškolskom internáte by to bolo :))) Ja by som čosi naučila teba, ty zas mňa :DDD Aké by sme už boli múdre! :))) Zlatíčko, ďakujem krásne za úžasnú pochvalu :). Maminka moja je už pomaly internetová hviezda a ja mám veľkú radosť! :) Jednoznačnú pravdu máš - príbehy a zážitky predkov sú ten najväčší poklad! :-****
    Lucia

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Lucka, ale toto sú už ozaj profesionálne výrobky....mala by si ponúknuť spoluprácu nejakym kreatívnym časopisom. Neviem si ani len predstaviť, koľko času pri tom stráviš. Si šikovnica!!!! Mária

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Majka,
      ďakujem za krásny komentár :) Mám naozaj veľkú radosť, že môj papierový macko zožal taký úspech :). Ktovie, veru kto vie, možno raz budem aktívne prispievať do nejakého časopisu, zatiaľ aspoň takto skromne na mojom blogu:). A čo sa týka času tráveného tvorením - pravda je taká, že toho času je skutočne mnoho :)) Prajem krásny deň plný slniečka
      Lucia

      Odstrániť
  5. Krasnucky pribeh pani lucka a ten macurko suprovy<3 ..a zas mi vysli slzy...

    OdpovedaťOdstrániť