streda 9. mája 2018

Lapač snov na želanie v zeleno-béžovo-bielych tónoch


Dokončila som ďalší lapač na želanie. Tentokrát bolo zadanie nasledujúce:

Vnútorný kruh nemusí byť háčkovaný, stačí jemnejší, ružičky iba na jednom mieste a iba zopár, farebne by mal byť lapač v zeleno-béžovo-bielych tónoch a čo sa týka kovových ozdôb, tie by tam nemali byť vôbec. Pramene z lapača by však mali byť výrazné, hlavne pierka.

Tak verím, že sa výsledok podľa zadania vydaril a že novej majiteľke prinesie lapač len tie najkrajšie sníčky :).

Prajem všetkým krásny deň

Lucia 








streda 25. apríla 2018

Obraz s anjelikom


V poslednej dobe príspevky vkladám celkom kostrbato - nie je to tým, že by som bola málo aktívna, alebo málo kreatívna, ale tým, že projekty ktorým sa v poslednej dobe venujem sú, ako by som to nazvala, viac časovo náročné.  :) A tak je dnešný príspevok opäť z tých menších, no aj napriek tomu som rada, že som ho doviedla šťastne do konca :).

Dnešný príspevok je o obraze, ktorý som objavila pri poslednej návšteve môjho obľúbeného bazára. Je na ňom zobrazený malý anjelik (papierový výsek) zdobený lisovanými kvetmi. To čo som z rastliniek rozoznala je určite papraď, ale viac ma zaujal Plesnivec alpínsky, ktorý je najstaršou chránenou rastlinou na Slovensku. Rastie vzácne v horách, častejšie v rakúskych Alpách. Plesnivec rastie na vápencovom podloží na kamenistých pôdach. Táto rastlina je od nepamäti symbolom hôr, nie len Tatier, ale aj v Álp. V čase vytvárania obrazu ešte pravdepodobne chránený nebol :).
Obraz ma stál celých 260,- Kč a ja som si ho mohla kúpiť (keďže bol prítomný aj môj manžel), len po prísľube, že ho zreštaurujem. Je pravda, že ja osobne by som ho asi nechala tak, len by som ho umyla :), ale nakoniec som rada, že som sa do toho pustila a zdarne ho dokončila:). Snažila som sa o reštaurovanie s citom, teda také, aby sa obraz čo najviac podobal pôvodnému originálu. Na určitých miestach chýbalo v ráme zdobenie, ktoré vypadlo, to som nahradila samotvrdnúcou hmotou, ktorú som sa snažila vymodelovať do podobného vzoru. Rám som potom pretrela čiernou farbou a jemne pozlátila. Časť obrazu, kde bola poškodená biela farba som tiež dofarbila a okraje pozlátila.

Na Pintereste je milión obrázkov takýchto anjelikov, ale mať jeden originál doma, to je proste za milión :).

Prajem všetkým krásny zvyšok dňa

Lucia 







... pred úpravou ....


štvrtok 19. apríla 2018

Jelienko


Dnešný príspevok so zvláštnym názvom dal na seba čakať veľmi dlho. Začnem asi tým, že som už dlhšie túžila po paroží, ktoré by zdobilo našu obývačku. Asi starnem, alebo čo, ale pred takými desiatimi rokmi by sa mi z jelenieho parožia robili mdloby. Už som to asi spomínala:  starký horár, ocino bývalý poľovník a brácho ukončená lesná škola, čo si pamätám, u nás v rodine sa to  "zelenalo" až až:))).  Chvíľami som k poľovníckej tematike mala vážny odpor, ten sa však, napodiv vytratil a ja som to vzala tak trochu po svojom :). Obývačku máme v bielych a hnedých tónoch a zo všetkých miestností v byte je najviac ladená "do prírodna". A čerešničkou na torte by boli jelenie parohy nad dverami, vravím si. Kto je môj ročník a pamätá si rozprávku Ako zajac prekabátil lenivého horára, ten presne vie, aké parožie som mala na mysli. Horárovi presne také zdobili jeho hájovňu, latrínu, psiu búdu aj kurín :))))). No a k túžbe prešlo rovno k činom - na Aukre som objavila parožie, ktoré zdobila jelenia hlava! Nie naozajstná, ale vyrezávaná z dreva. To drevo bolo natreté tmavohnedou farbou a celé to vyzeralo ako tragédia po požiari :)))). Keď som sa pýtala ocina (ako odborníka) čo on na to - jeho reakcia, keby ju jelienko počul, by ho určite dokázala postaviť na pomyselné nohy a radšej by odcválal späť do lesa a ukryl sa niekde v húštine, než by sa dal zavesiť na našu stenu! :DDDDDDDDD Ani moja kamarátka Edka k nemu nebola naklonená :)))). A môj manžel? Ten len obrátil oči do plafóna a opýtal sa, či sú u nás skutočne doma potrebné parohy :DDDDDDDDDD

Jelienko však dostal biely náter (samozrejme, iba na tú "zhoreninu", parožia som sa nedotkla) a myslím si že ho to neskutočne vylepšilo :))). No a potom som ho chudáka zaparkovala do rohu chodby a tam od 14. novembra 2017 čakal na 14. apríl 2018, aby si môj manžel našiel čas a slávnostne ho nad tie dvere zakvačil :DDDDDDDDD. A tak tam visí, biely frajer a ja mám pocit, že mu to tam nie len neskutočne šikne, ale že sa dokonca usmieva! :)))  Len sa mu prizrite, že je to naozaj tak! :))) Zakaždým, keď na neho pozriem, sa musím usmievať tiež :))))).

A v závere ešte k tomu krkolomnému názvu :)))). U nás doma bol môj mladší brácho expert na komolenie slov :). Tak ku príkladu: mokolta (motorka), kontarien (kontajner), kepuč (kečup), podpahuska (pazucha). A neviem či mi to zostalo ako vtipné a milé spomienky, občas si s manželom vymyslíme nejaký "vlastný názov" pre určité veci a ten potom používame :). Naposledy som napr. pani poštárku nazvala slovom pošťačka a to teda môj manžel neskutočne ocenil a vždy sa na tom smeje. :) A tak nejako dostala aj jelenia busta s parožím svoje vlastné špecifické meno a my mu už inak nepovieme, ako Jelienko :))))))))))))))

Prajem krásny dník

Lucia









:) pôvodný stav

vo fáze natierania :)

a vo fáze slávnostného zavesenia na stenu :)

nedeľa 1. apríla 2018

Malý sviatočný príspevok (čo u nás pribudlo a čo u nás vonia :D)


Dnešný príspevok v túto upršanú sviatočnú nedeličku je rozsahovo opäť z tých menších a netýka sa tvorenia. Všetok voľný čas venujem stavaniu domčeka pre moje Monsterky a ich skrášľovaniu :).  Ale aby sa všetko stále nekrútilo len okolo bábik, tak dnes som vložila fotky vecičiek, ktoré som si zaobstarala nedávno :). Prvou vecičkou je starožitná židlička od Lydušky, ktorá u nás slúži najmä ako solitér a nahradila mnou nemilované biele papierové krabice z Ikea. :)

Ďalej mi pribudli lekárenské fľaštičky s nápismi, ktoré som "posadila" na okno v kúpeľni. Krásne tam vynikne ich jantárová farba, keď cez ne presvecuje slniečko.

Poslednou radosťou sú staručké drevené kuchynské hodiny, ktoré som lovila celé mesiace. Nikomu u nás nevadí, že správny čas ukazujú len dvakrát za  24 hodín :). Veď máme v kuchyni na rúre malé elektronické, tak kto by sa tým trápil. :)

Posledné dve fotočky sú voňavé, fakt že jo! :) Na jednej fotke je orchidea, ktorú mi môj milovaný manžel kúpil ešte  k MDŽ :). Stále krásne kvitne :). V minulom príspevku som Vám predstavila jarnú výzdobu, na ktorej hrali prím malé hyacinty, ktorým trčali zo zeme iba hlavičky :). Dnes krásne kvitnú a ja sa s Vami musím s tou krásou podeliť. Len naozaj veľká škoda, že sa nedá s fotkou preniesť aj vôňa! Voňajú neskutočne a žiadny osviežovač vzduchu sa tomu nevyrovná! :)

Prajem krásnu nedeličku

Lucia










nedeľa 25. marca 2018

Jarný


Dnešný príspevok má jednoduchý názov, aj obsah :). U nás sa totiž s jarnou výzdobu nikdy veľmi nepárame :). Aj tento rok to bola rýchlovka :).  Vyzdobila som stôl v obývačke a jeden malý kútik v kuchyni :).

A použitý materiál? :) Manžel mi kúpil hyacinty a ostatné "ozdoby" - tie boli "čo dom dal" :). Konáriky som dostala od Věrky, pyšne som vyložila malú kačičku, veniec z pávích pier a kraslice od Edky a bolo hotovo :).  Na to, keď hyacinty zakvitnú sa už nesmierne teším, neskutočne krásne voňajú :).

Kalendár síce jar hlási, ale vonku to "ešte stále nie je ono" ... tak dúfam, že moja jarná výzdoba tak, ako  jarné výzdoby všetkých ostatných domácností , nám už konečne trošku tepla  a slniečka prilákajú :).

Prajem všetkým krásnu nedeličku

Lucia












streda 21. marca 2018

Z kategórie Monster High: Monique/Clawdeen Wolf


V predchádzajúcom príspevku som Vám ukázala bábiku nežnú ako lupienok z ruží - Rose, ktorú ste mohli vidieť TU. Dnes Vám ukážem jej pravý opak :). Ďalšej prerábky sa dočkala panenka s menom Clawdeen Wolf, ktorú som premenovala na Monique :). Opäť došlo k úplnej premene - hlavičku som odlíčila, zbavila ju vlasov a uší (!) :DDD, vytvorila som nové líčenie, úplne nové vlasy...  (vlasy ma teda potrápili poriadne, sú vyrobené z príčesku z umelého vlákna. Sú dosť nepoddajné, ale nakoniec som to s nim  predsa len zvládla) :DDD.

Aj telo panenky prešlo úplnou zmenou - celé som ho prebrúsila, naniesla farbu tieňovaním a následne som celú panenku prelakovala. 
Povenovala som sa aj odevu :). Keďže je to sexi kosť - Monique som vyrobila nasúvacie botičky, ušila spodné prádlo a samodržky  - všetko má malé mašličky :)))  a následne som zistila, že s ponožkami boty neobuje :DDDD. Preto som jej prerobila aj jedny originál topánky, ktoré boli ružovo-bielej farby. Tie som premaľovala na čierno a doplnila zlatou, aby sa jej hodili :). Ušila som jej aj župan a vyrobila šperky - čelenku aj náhrdelník s príveskom :).

Samostatnou kapitolou je ateliér. Základ (steny a podlaha) sú tie isté, ale interiér je iný ako na fotkách s Rose.  Za povšimnutie určite stojí  toaletný stolík, ktorý som prerobila od základov, alebo luster, ktorý je kúpený v Tiger za pár korún a ten som tiež  prerobila tak, aby sa do tejto budoárovej scenérie hodil :).  Zisťujem, že ateliér je pre moje panenky malý, chcelo by to niečo väčšie - v hlave mám milión plánov, tak dúfam, že realizácia nepotrvá príliš dlho :))).

Takže ďalšia slečinka je hotová :). Ktorá príde na rad ako ďalšia?!? :))

Prajem krásny slnečný deň

Lucia

    PO                                                         PRED










... ešte detail na mašličky na podväzkoch :DDD
  ...a ešte fotky z netu:
 - pôvodný svietnik - prerobený na luster a prefarbený zlatou farbou
 - a fotka z netu - pôvodne vyzerajúci toalený stolík